Overblog
Suivre ce blog Administration + Créer mon blog

..

.

K Nou Yé

Kamispirit
Kamo Blòg
Bik a Foutbòl
KIVLEDI
K Nou Yé TV
K Nou Yé RADYO
Dòt Byten
Yé Krik
Liyannaj
Kimoun an Yé

 
Miss Gwadloup Entèwnasyonal Contest

Pawòl Palé

Déklarasyon a dwa a moun .
Artik 18

Toutmoun lib dè ni lidé y vlé , konsyans ay lib , é ni dwa ni rèlijyon la y vlé la sakivlédi kè y pé chanjé rèlijyon si y vlé , oben kwè adan sa y vlé , y pé fè toumoun sav an ki rèlijyon y yé oben adan kayé y ka kwè , tousèl ou évè dòt moun , douvan pèp-la oben douvan serten moun, épi lansèynman, pwatik, sèvis-la épi fè sérémoni a yo.

Artik 19
Toutmoun dwèt lib dè ni lidé la yo vlé la épi, yo dwèt lib dè di sa yo vlé , kidonk dwa pou yo pa enkiete yo a koz lide a yo épi dwa tou pou yo chèche, resevwa epi tou piblye , san konsiderasyon fwontiè, enfòmasyon ak lide pa nenpot ki mwayen ki ekziste pou yo piblye yo .


Dé Mo Kat Pawol a Willie lynch

Pa oublyé kè zòt dwèt monté sé vyé mal nèg la kont sé jenn mal nèg la , zòt dwèt sèvi épi sé èsklav pli nwè la kont sé èsklav mwen nwè la , sé èsklav mwen nwè la kont sé èsklav pli nwè la , fè zòt itilyzé sé fimèl la kont sé mal la ,et sé mal la kont sé fimèl la , zòt dwètèt fè an sòt osi ki ,sé bòn blan a zòt la épi sé kontmèt la ka méfié yo dè tout sé kalyté nèg la sa , men sa inpòtan kè èsklav a zòt ka fè zòt confiant é ka dépann dè zòt . Yo dwèt enmé zòt , rispèkté zòt , é fè yenki zòt konfians .

      Còd nwè
Awtik 3

Nou ka entèwdi tou kalyté rèlijyon dòt ki rèlijyon katolik . apòstolit é womenn . nou ka mandé kè yo fann tchou a tout mòvénèg konmsi sété on mawon oben on malmaké siwvwè yo paké rispèkté lod la sa . nou ka entèwdi tout sanblé pou sa. padavwa nou ka di kè sa mové , sa sovaj , sa ké menné nèg an mawonaj , é nou ké fann tchou a tout sé mèt-la si yo kité sa fèt é yo ké soufè pou èsklav a yo . 


 

Zòt ka vwè K nou yé toupatou asi latè




 

    K Nou Yé.over-blog.com
______________________
Alèla     moun ki ka vwè K Nou Yé
best beer

.

 

.

7 février 2010 7 07 /02 /février /2010 22:18

     Dènyé Kamo asi K Nou Yé

-----

 

 

Koloni Gwadloup,Bytasyon a YO ! (26-12-2010)

Adan on bik a pawòl, Malcolm X téka ouvè zié an nou asi ankijan an tan a lèsklavaj,  y té tini on kalité nèg ki té kapab  tchenbé fwè nèg a-y anba pwofitasyon a èsklavajis, yenki pou yo té gadé on ti . . . Blobfish.jpg

Rèstan-la

 

 

26 Òktòb 2010 sé pou lonè é Rèspè ! (08-10-2010)

 LKP KAY WOUKLÉ

 

 

fos.jpg

TOUMOUN AN LARI-LA

MAWDI 26 ÒKTÒB

Rèstan-la

 

 

Pon mantalité poko chanjé .(01-01-2010)

An menm balan-la, annou pozé nou dé ti kèsyon .
Dèpi lanné1500 . . .

Rèstan-la

 

Sa TOTO téké vlé pou 2010-la .((01-01-2010)

Kouté TOTO ka palé asi jan y téké vlé . . .  bwabwa-2.jpg

Rèstan-la

 



Gwadloup dépandans a pwofitasyon (24-11-2009)

Goumé kont pwofitasyon , sé on goumé ki toumoun dwètèt . . . 

Rèstan-la





 
8-7-6-5-4-3-2-1

- ---------

K Nou Yé

Kamispirit
Kamo Blòg
Bik a Foutbòl
KIVLEDI
K Nou Yé TV
K Nou Yé RADYO
Dòt Byten
Yé Krik
Kimoun an Yé
television
 
 TV

Pawòl Palé

Déklarasyon a dwa a moun .
Artik 18

Toutmoun lib dè ni lidé y vlé , konsyans ay lib , é ni dwa ni rèlijyon la y vlé la sakivlédi kè y pé chanjé rèlijyon si y vlé , oben kwè adan sa y vlé , y pé fè toumoun sav an ki rèlijyon y yé oben adan kayé y ka kwè , tousèl ou évè dòt moun , douvan pèp-la oben douvan serten moun, épi lansèynman, pwatik, sèvis-la épi fè sérémoni a yo.

Artik 19
Toutmoun dwèt lib dè ni lidé la yo vlé la épi, yo dwèt lib dè di sa yo vlé , kidonk dwa pou yo pa enkiete yo a koz lide a yo épi dwa tou pou yo chèche, resevwa epi tou piblye , san konsiderasyon fwontiè, enfòmasyon ak lide pa nenpot ki mwayen ki ekziste pou yo piblye yo .


Dé Mo Kat Pawol a Willie lynch

Pa oublyé kè zòt dwèt monté sé vyé mal nèg la kont sé jenn mal nèg la , zòt dwèt sèvi épi sé èsklav pli nwè la kont sé èsklav mwen nwè la , sé èsklav mwen nwè la kont sé èsklav pli nwè la , fè zòt itilyzé sé fimèl la kont sé mal la ,et sé mal la kont sé fimèl la , zòt dwètèt fè an sòt osi ki ,sé bòn blan a zòt la épi sé kontmèt la ka méfié yo dè tout sé kalyté nèg la sa , men sa inpòtan kè èsklav a zòt ka fè zòt confiant é ka dépann dè zòt . Yo dwèt enmé zòt , rispèkté zòt , é fè yenki zòt konfians .

      Còd nwè
Awtik 3

Nou ka entèwdi tou kalyté rèlijyon dòt ki rèlijyon katolik . apòstolit é womenn . nou ka mandé kè yo fann tchou a tout mòvénèg konmsi sété on mawon oben on malmaké siwvwè yo paké rispèkté lod la sa . nou ka entèwdi tout sanblé pou sa. padavwa nou ka di kè sa mové , sa sovaj , sa ké menné nèg an mawonaj , é nou ké fann tchou a tout sé mèt-la si yo kité sa fèt é yo ké soufè pou èsklav a yo . 


LIYANNAJ 


    
Alèla     moun ka vwè K Nou Yé
Partager cet article
Repost0
26 novembre 2009 4 26 /11 /novembre /2009 23:56

Dènyé Kamo asi K Nou Yé

Pon mantalité poko chanjé .  (06-01-2010)

  An menm balan-la, annou pozé nou dé ti kèsyon .
Dèpi lanné1500 , jous a jodijou , ès nou pé di ki mantalité a òksidantal chanjé ?
oben.
Dèpi lanné 1500 jous a jodijou ès nou pé di ki mantalité a òksidantal évoliyé ?
Sé kèsyon-la . . .

Rèstan-la



 

 Sa TOTO téké vlé pou 2010-la . (01-01-2010)

Kouté TOTO ka palé asi jan y téké vlé vwè koloni gwadloup an lanné 2010-la . Men kon toumoun sav, Blag a . . .  bwabwa-2.jpg

Rèstan-la

 



 Gwadloup dépandans a pwofitasyon . (24-11-2009)

Goumé kont pwofitasyon , sé on goumé ki toumoun dwètèt voyé monté .
Men lè ou ka goumé kont pwofitasyon an mitan on nich a pwofitan " kivlédi adan on péyi kolonizé" , si ou . . . 

Rèstan-la


 


8-7-6-5-4-3-2-1

Partager cet article
Repost0
26 novembre 2009 4 26 /11 /novembre /2009 00:07

Dènyé Kamo asi K Nou Yé

Masoto . Ou ka di péyi a-w . péyi a-w . Men ka-w ja fè an péyi-la-sa , pou-w di péyi-la-sa sé ta-w . Tout vi-aw pasé-w ka krazé tousa moun konstwi an péyi-la-sa . Sèl byten zòt sé nèg mawon-la sav fè sé yenki kaché anba bwa . . .

Rèstan-la 

 

 14- Masoto , nèg mawon é rèstan-la. (04-09-2009)

  lè Masoto vwè tout sé kalité solda la-sa ka mennasé-y épi fizi a yo , sa fou-y anrajé , men y pa pèdlakat . Davwa , y konnèt lawmé a koloni gwadloup . Y sav sé boug ki tini mantalité a kolonialis fwansé . é sé moun . . .

Rèstan-la 



 13- Masoto , nèg mawon é rèstan-la. (30-08-2009)

  Adan lawmé kolonial fwansé , ti-Louis té apwann palé fwansé é anglé menmsi y paté sav li é maké . men nonm-la té sav an kijan pou té palé ba granjans  . . .

Rèstan-la 



 12- Masoto , nèg mawon é rèstan-la. (28-08-2009)

Pannansitan dèlgrès é pélaj désidé koupé lawmé dézèwtè a yo an dé . On pati adan yo rété zil gwadloup épi kolonèl dègrès , é lòt mòso-la ay asi zil granntè épi an tèt a yo , kapitenn . . .

Rèstan-la 


 11- Masoto , nèg mawon é rèstan-la. (23-08-2009)

  Alòs Richepanse désidé woubat kat a-y on dòt jan . é kou la sa , y pwan pélaj pou atou a-y .
Richepanse désidé sèvi épi gouvènè pélaj pou éséyé woupwan kontwòl a sé nèg dézèwtè a lawmé gwadloup a
. . .

Rèstan-la 



 10- Masoto , nèg mawon é rèstan-la. (20-08-2009)

Sa ka fè mwen lapenn pou vwè ankijan "zanmi" an mwen ignas  ka pèd fil-ay . pélaj di : ignas pè pèd ti grad a kapitèn a-y-la ,  é y ka vin awogan . ignas ka konté zòt onlo onlo maji pou-y pésa fè zòt lévé gawoulé kont lawmé a Napoléon .  Mésié , an ka . . .

Rèstan-la 

 


 9- Masoto , nèg mawon é rèstan-la. (16-08-2009)

Woy ! Mi bab . dèlgres ka santi-y nèg an koloni-la . Kimoun ki téké kwè sa .
On boug kon dèlgrès , ki poko jen fè ahak an vi a-y dòt ki gouvèné nèg a ti koloni-la .
On boug kon dèlgrès ki poko 
 . . .

Rèstan-la 



 8- Masoto , nèg mawon é rèstan-la. (10-08-2009)

  Napoléon désidé rétabli lòd adan tout koloni a-y . É pousa , y voyé onpakèt lawmé a-y an tout koloni fwansé a réjion mériken , la ki té ni pwoblèm . Napoléyon voyé 30 000 . . .

Rèstan-la 



 7- Masoto , nèg mawon é rèstan-la. (06-08-2009)

_Pou zòt té goumé kont sé anglé-la  , pou yo paté chapé épi koloni gwadloup an men a anpiw fwansé an nou , zòt awmé sé nèg a koloni gwadloup-la , zòt ba yo inifòm é fizi  . . .

Rèstan-la 



 6- Masoto , nèg mawon é rèstan-la. (04-08-2009)

Y téja vwè an sé boug-la-sa , makak a kolonialis fwansé . ignas , dèlgrès , massoteau , pélaj , téka sèvi é pèp-la pou té fè zafè a yo davwa plis té ni nèg an lawmé fwansé , plis sé bwabwa-la-sa téka monté an grad .
Fwansé téka sèvi épi sé boloko-la-sa , davwa y té vlé atiré mouch a kaka (nèg) an lawmé-ay. 
 . . .

Rèstan-la 



 5- Masoto , nèg mawon é rèstan-la. (01-08-2009)

Masoto téja tann palé di pélaj , ignas , massoteau , jacquet , palerme , dèlgrès é tout rèstan milat é métis asimilé a lawmé kolonial fwansé. Y téka tann onlo nèg bytasyon téka lévé sé boug .....

Rèstan-la 



 4- Masoto , nèg mawon é rèstan-la. (30-07-2009)

Lè victor Hugues rivé an koloni-la , y déklaré douvan tout on gran sanblé a nèg ki yo té fè vin asi laplas , pou té wousouvwè-y  : Léta fwansé aboli lèsklavaj a nèg an tout koloni a-y . Kon-y-yé-la , tout nèg lib; é alèla , yo ni menm dwa ki on . . .

Rèstan-la 


 3- Masoto , nèg mawon é rèstan-la. (29-07-2009)

 Mannyòk : sété on mèt blagè . ponmoun paté konnèt non a batèm krétien a nèg mawon la-sa é pamenm li . dayèpouyonn , y paté menm sav si-y té batizé .yo téka kriyé-y mannyòk davwa travay-ay adan on bitasyon gozié , sété planté mannyòk é rékòlté mannyòk . mannyòk té . . .

Rèstan-la 



2- Masoto , nèg mawon é rèstan-la. (29-07-2009)

   Pou Masoto koulè blan-la ki téka kouvè tibwen koulè nwè a irèn , sété on sikatrys ki téka devwalé tout listwa , pwofitsyon , imiliasyon é soufwans Irèn é manman

Rèstan-la 



 1- Masoto , nèg mawon é rèstan-la. (29-07-2009)

 An kay fè zòt konnèt listwa a Masoto/Masoko , men sé osi listwa réyèl a goumé ki fèt an koloni gwadloup adan lanné 1770 a 1800 é moné .
Listwa-la-sa , sé Masoto/Masoko ki ka konté-y . Kivlédi , an sé "nègre"a listwa-la . . .

Rèstan-la 


8-7-6-5-4-3-2-1

Partager cet article
Repost0
29 juillet 2009 3 29 /07 /juillet /2009 03:26

Dènyé Kamo asi K Nou Yé


 Sé onsèl Manjékochon (27-06-2009)

 Toumoun téja avèti . Si zòt paka manjé kochoni , pa ay adan nòs a gligli .
Men ka-w vlé fè ?  Sé Pwofitasyon ki ka nouwi l'ignorance . é an koloni-la ,sé l'ignorance ki ka gouvèné pèp-la . é l'ignorance pépa viv san  pwofit . . .

Rèstan-la 



Fè nou défèt sa ki pou fèt . (15-03-2009)

Pou tousa ki poko vwè ki lentansyon a sé kolonialis-la , ki pa paré lagé sé béké-la anba zongonn a sé sovaj Gwada-la , an ka " prédit "  sa ki Kay rivé adan lé mwa ki ...

Rèstan-la




Ka-y ka fèt an lari Gwadloup. (26-02-2009)

 

 
An 2007 , 70 moun mò an lari Gwadloup , kivlédi 6 moun pa mwa é an lanné 2008 , sé 55 moun ki mò an lari a péyi an nou . sa vlé di 4 a 5 moun pa mwa .
Majorité a moun ki mò an lari Gwadloup sé moun ki téka ...

Rèstan-la

 

Tansyon !  MAM sé on Fanm a dézagréman. (29-01-2009)

 

  Kon an labitid a yo , lè yo pépa fè moun pé , yo ka voyé manblo a yo pou pété tchou a pèp .

Rèstan-la



LKP péké pé ! (15-02-2009)

 

 
Pèp-la sanblé pou fè on Lyannj Kont Pwofitasyon é yo di Nou pépa ankò .
Zòt di : Quand les nègres auront faim , ils reprendront le travail . Men nou di zòt ; awa! nou paka kriyé chyen bopè pou . . .

Rèstan-la

 



Capo toujou ka kapo (31-01-2009)

   Yo ké kapo kanmenm

Laurel é jacko-a-y ka mépwizé é vomi asi pèp-la dè jou an jou . sé mésié ka pèd fil a yo . élèksyon a 2010-la ka vèglé zyé a yo. tèt a yo ka pété. Obsésyon a yo sé UMP , Gran madanm-la é man Gabwiyèl . Yo paka menm vwè mè zabym riko ...

Rèstan-la

 



 Rasis kolonialis Awa  . Le temps des colonies ja bout (29-01-2009)

 

Péyi Gwadloup sé tan nou ! Péyi Gwadloup apa ta yo ! Yo péké fè sa yo vlé , adan péyi an nou .
sé dé mo kat pawòl-la-sa , nou ka voyé désann ba tout kolonialis fwansé épi tout pwofitan rasis ki débaké an gran adan péyi an nou . é sé yo ki ka koupé haché an péyi an nou , épi ...

Rèstan-la


 

toumoun an lari-la Samedi 24 Janvier 2009 . (22-12-2008)

 

Toumoun ansanm ansanm épi :
ADIM - AFOC – AGPIHM - AKIYO – AN BOUT’AY - ANG - ANKA – ASSE - ASS.AGRICULTEURS DU NORD BASSE-TERRE – ASS.LIBERTE EGALITE JUSTICE - CFTC - CGTG – CNL - COMBAT OUVRIER – COMITE DE L’EAU - CONVENTION POUR UNE GUADELOUPE NOUVELLE – COPAGUA – CSFG - CTU – ESPERANCE ENVIRONNEMENT – FAEN SNCL - FO – FSU – GIE SBT - KAMODJAKA - KAP Gwadloup - LES VERTS - MADICE – MAS KA KLE - MOUVMAN NONM - PCG – SGEP/SNEC/CFTC - SOS B/Terre ENVIRONNEMENT - SPEG - SUD PTT GWA – SUNICAG - SYMPA CFDT - TRAVAYE é PEYIZAN - UDCLCV - UIR CFDT – UNSA - UGTG - UPG - UPLG - UMPG – VOUKOUM.

Rèstan-la

 


 Gwadloup an boulvès . (24-11-2008)

 

Gwadloup an boulvès . kimoun ki rèsponsab !
yo ka di sé fòt a lé fanmi ki paka okipé asé di timoun a yo , yo ka di sé fòt a nèg étazinien ki ka pòté yenki mové èkzanp ba sé timoun-la , yo ka di sé nèg ki mové , nèg ki pabon , nèg tini malédisyon men ponmoun paka . . .

Rèstan-la

 

 

 Maèwnès KOBA pap . Nou pwan yo !  . (30-10-2008)


 Nicolas XXXIX
tout nèg a blan anlè ! on nèg vin pap . KOBA Maèwnès vin pwèmyé nèg pap . 

Imajiné dèmen Monsényè KOBA téké an pozisyon di-vin pap . kivlédi pwoumié ripwésantan a . . .

Rèstan-la


8-7-6-5-4-3-2-1

Partager cet article
Repost0
24 novembre 2008 1 24 /11 /novembre /2008 04:00

Dènyé Kamo asi K Nou Yé


 PEYI GWADLOUP apa on Papiyon . (26-10-2008)

 Si yonn pa adan , tanmwen pa adan ! alòs an nou mèt-nou dakò . nou pepa fè peyi Gwadloup toune an papiyon . kon-y pa pi on zil .

peyi Gwadloup , apa on zil . si peyi . . .

Rèstan-la 



 Métropolitain  . (08-10-2008)

   Mi bab ! gason a tobi lévé gawoulé pou on ti détay ki ka fè dè nou sa nou yé .

Gason a tobi
vlé yo konsidéré-y métropolitain , davwa y fèt an "métropole" . y ka di . _ "si . . .

Rèstan-la



 Apa pon abwakadabwa ki fè si bwbwa gwada bwak . (08-10-2008)

   Toumoun ki tini zye a yo gran wouvè , pé konstate ki pitiapiti Gwadloup ka foukan an men a Gwadloupeyen. e si nou pa doubout pikan e pòté bon mannèv , se yenki zye an nou nou ke tini pou nou plere peyi-la . davwa , nou ka vwè ki dèplianplis . . .

Rèstan-la



MASOTO PADON(21-05-2008)

  Ja tini yonn dé lanné , pep a gwadloup ka kouwi kon tèbè pou ansyen mèt èsklavajis a yo  jou a 27 mé . tousa , pou yo pésa komémowé abolisyon a èsklavaj épi komès . . . .

Rèstan-la 



Ba kisa OBAMA ka woulé ?! 12/04/2008

 undefined

 Sa ki rivé rivé , men apa élèksyon a Obama an tèt a péyi-étazini ki ké chanjé gran zafè ba nèg étazynyen . Si Obama vin pwézidan , séké asi on étikèt a . . .

Rèstan-la 



 Trinidad & Tobago  é  Gwadloup  fè  0-0 (08-02-2008)

 

Mèwkrèdi 6 janvier , ékip national gwadloup téka bouwé an match amikal kon ta Trinidad é Tobago épi tout jwè pwofésionèl a yo , a port of spain , an péyi Trinidad é tobago. Zòt pé konstaté . . .

Rèstan-la



21 Lwa Fondalnatal a péyi a nèg a blan

 Péyi a nèg a blan sé on ti péyi pwèskè ponmoun pa konnèt . sé on ti péyi ki tini adan-y 70% a pèp-ay ki nwè , men 90% a administrasyon , a ékonomi-ay an men a sé blan-la . pa konpwann si sa konsa sé padavwa tini ...

Rèstan-la



POLITISYEN GWADA SE RAVET(23/09/2007)

 Ravet ou yé , ravèt ou ké rété , padavwa pani pli gran vèwmin ki-w ravèt sa lèd , sa vòlè , sa kouyon é sa pa menm tini rézon douvan poul ... 

Rèstan-la



Fwankomanni , mové manni (23/09/2007)

 wolòf kon "kréyòl" an gwadloup , sé on lang yo ka palé onlo an kama . men sé an péyi sénégal ki tini pli moun ki ka palé lang-la-sa . wolòf sé on lang ki chouké an nanm a tout sénégalè , davwa sé ....


FIBA Americas Championship 2007  (29/06/2007)

On touwna oti-la , ékip gwadloup tini plas-ay. davwa ,Baskétè , apa sa ki ka manké an péyi-la . péyi gwadloup tini onlo pitit-ay ki ka jwé baskèt tout koté asi latè .

pitit a péyi-la ka jwé ba tout ékip a tout nasyon , yo adan lé pli gwo chanpiona a ...  

Rèstan-la

8-7-6-5-4-3-2-1

Partager cet article
Repost0
24 novembre 2008 1 24 /11 /novembre /2008 03:56

Dènyé Kamo asi K Nou Yé

lè gwadloupéyen ké konpwann (23/06/2007)

 pou tou kouyon ki ka kwè ékip nasyonal foutbòl a gwadloup té dwèt tini adan -y yenki gwadloupéyen ki ka jwé boul an gwadloup , nou ka di yo ouvè zyé a yo , padavwa nivo a foubòl an gwadloup ba toubòlman. é apa épi ....

Rèstan-la



Jou ékip gwadloup ké mété-y ajounou poko vwè jou (18 Jen 2007)

Mèsi pou Gwadloup

Piti kon y yé , men kaka-ay gwo

 Ondiras 1    Gwadloup 2

Douvan 70.092 ispèktatè Gwadloup pwan twapwen-ay asi Ondiras 52ème an klasman FIFA .Woulo , nou pwan yo....

Rèstan-la



WOUULLLOOOOOOOooo  (12/06/2007)

ALÉ

GWADLOUP

Gwadloup kalifié pou 1/4 final a gold cup 2OO7-la . Apwé ki étazinyen pwan 3 pwen a yo asi Salvadòw 4-0 . Gwadloup ka sòti adan sé 2 méyè 3ème-la . ki moun ....

Rèstan-la



Gold Cup (04/06/2007)

ALÉ GWADLOUP

Ékip nasyonal a gadloup ka rantré mèwkrèdi 6 jen a 9èd swa an gold cup -la. apwé ki dòt nasyon téka fè jé épi ékip nasyonal an nou , davwa yo téka vwè-y kon on ti ékip fòlklorik a ....

Rèstan-la



Le 27 mé nou kay kouwi ba yo (24/05/2007)

Le 27 mé , jou pou nou sonjé ignas , solitid , dèlgrès , masoto , nèstor , tarèt , et tout nèg mawon ki mò pou dinyité a pèp gwadloup . Jou pou nou konté timoun an nou sa ki ....

Rèstan-la



Sonjé ! 26 é 27 Mé 1967 (26/01/2007)

1967 sété on lanné Tris é blan ba pèp gwadloup. padavwa lanné -la koumansé kon lòt-la té bout .kivlédi an kakakòk

on lanné an kakakòk ba jénès-la ki .... 

Rèstan-la



jénès Gwada Zonbi ? (08/05/2007)

Zouk radio , trace fm , NRJ , nostalgie , europe 2 , mFM , RCI , tout sé radyo-la-sa , sé Radyo pou jénès , é sé yo ki ka menné an gwada asi bann FM-la . Yo tout ni on byten ki ka lyanné yo . Yo ka jwé yenki mizik . Men ki mizik ? . rap , Zouk , R&B....

Rèstan-la



tobi LE MÉTIS (28/04/2007)

Asiré pa pétèt , zòt konnèt lystwa a tobi ki tout moun ka kryé Tobi le métis .

tobi sé on boug ki té enmé toubòlman ay lékòl paskè an lékol-la yo téka apwann-li tousa kè y té enmé. lystwa a la fwans , épi Clovis , Charlemagne ....

Rèstan-la



SOS pou pèp gwadloup (23/04/2007)

S.O.S pou pèp  gwadloup.     épi 59,16% a moun ki voté an gwaloup pou voyé douvan chèf a on systèm ki dè jou an jou ka dékatiyé pèp-la ,zòt ka léjititizé on systèm bawbaw é rasis ki tini pou sèl objèktif ....

Rèstan-la



An kijan sé mésié bizen kontrolé toumoun asi latè.

Katolik , évanjélis , alvantis , témwen jéwova ,é on pakèt ankò... .Dèplisanplis , nou ka vwè gwadloupeyen ka èspwimé fwa a yo adan onlo rèlijion ki....

Rèstan-la


8-7-6-5-4-3-2-1

Partager cet article
Repost0
24 novembre 2008 1 24 /11 /novembre /2008 03:55

Dènyé Kamo asi K Nou Yé

An kijan sé mésié bizen kontrolé toumoun asi latè.

Katolik , évanjélis , alvantis , témwen jéwova ,é on pakèt ankò... .Dèplisanplis , nou ka vwè gwadloupeyen ka èspwimé fwa a yo adan onlo rèlijion ki...

Rèstan-la

 

 

0n pansé pou Sawtche. (08/04/2007)

 Saartjie_ill_2_1

on pansé pou sawtche Yo téka kriyé-y "vénus hottentote" men vwè non-ay sé Sawtche , y fèt an 1789 . lanné-la-sa sé osi lanné a déklarasyon a dwa a moun . papa fi-la sé on khoisan é manman-y sé on bochiman . fi-la té ni on ...

Rèstan-la

 

 

Hugo Chavez ay an Ayiti (16/03/2007)

  MODEP kwè vizit Chavez an Ayiti « se yon bon opòtinite pou pèp Ayisyen an manifeste solidarite li ak pèp Venezyela »   Kominike MODEPLendi 12 mas 2007, bò midi tapan, Prezidan Venezyela a Hugo Chavez ap fè premye vizit ...

 

  

Kémi Séba an lajòl a yo (17/02/2007)

   
Plifò ki on ouwagan , van a ATONA kay souflé asi péyi fwansé pou déchouké pèp Kamit anba jouk a kolonialis sionis . é kémi séba sé yenki on pwoumyé rafal . Kon malcom X , oben Martin-luther ...

 

  

Ka nou Yé (16/12/2006)

 batteur.gif (4075 octets)
Asi on son a ka , rété réfléchi a ka nou yé , é zòt ké fini pa konpwann ki nou pa ni plis ni mwens KAMIT . padavwa kamit ...

 

  

Kouny a Afwiken ka sové pèp-ay (15/12/2006)

 Alèkilé , an ka mandé ola zendyen a kontinan mériken passé yo ki té on pakèt avan oksidantal té débaké . an ka mandé oti aborijèn a péyi ostraly pasé , yo ki té ...

 

  

On pèp opiyaj (01/11/2006)

 Kon y yé la fò nou voyé monté douvan on matris ki tan nou , pas tini two lontan kè pèp kamit-la fouwé kò ay adan dot systèm ki pa ta'y. Sa ki tini pou konsékans ba pèp-la dè pèd ...

 

  

Nou ka di léta fwansé mèsi pou tousa y ja fè ba nou. (29/10/2006)

 Sarko an pa sav sa ou yé , men an jaka di-w mèsi , pas an ka santi kè adan-w y tini on napoléon , on Chirac , on Colbert ki ka émerjé é an ka kwè kè ou an ligné a tout sé gran nonm-la-sa ...

 

  

Chyen Pòyò é Chyen Bèwjé (28/10/2006)

Té ni on chyen pòyò, i té mèg kon sékran.
Palapenn bòdé kaz, sé fizi é koulwòch
Té ka fè-y channda.
On jou i té ka ba lari chenn,
I bouwé épi on chyen-bèwjé !
Prèmyé fwa, adan vi a chyen a-y,
I tè ka jwenn ...

Rèstan-la

8-7-6-5-4-3-2-1

Partager cet article
Repost0
24 novembre 2008 1 24 /11 /novembre /2008 03:52

Dènyé Kamo asi K Nou Yé

Fò nou dékolonizé lèspwi an nou. (01/03/2006)

Fò nou dékolonizé lèspwi an nou . Zafè a mondialisation , épi jan moun , lidé , tèknolojy ka déplasé yo dè on péyi adan on dòt , sa pa byten a jodila . An afwik sa téjaka fèt épi komès a esklav é inpilsyon ...

Rèstan-la

 

  

Gwadloupéyen ki enmé pèp ayisyen sé on danjé ba fwansé (28/08/2006)

                                haiti-clear.gif (6010 bytes)

Gwadloupéyen ki enmé pèp ayisyen sé on danjé ba fwansé Ki ...

Rèstan-la

 

TOUT PEP SE PEP ! (09/08/2006)

Tout pèp sé pèp ! Pani pèp ki pli pèp ki dòt pèp ! ...

Rèstan-la

 

TRIBU KA kondanné si baz a Awtik 3 a kòd nwè la (26/07/2006) 

                                             

Péyi fwansé ja fann tchou a nèg ! ...

Rèstan-la

 

  

Guadloup supersonics (14/07/2006)

Mickaël GELABALE , pou sa ki pa konèt kimoun sa yé , sé on jenn boug komin pwent nwa an GWADLOUP , jenn gason la tini 23 lanné é ...

Rèstan-la

 

 

Pwensip a on gwounouyi ki adan on kannari (02/07/2006)

Pwensip a on gwounouyi ki adan on kannari (Ouben yo ka chanjé'w san ou sav) Imajiné on kannari plen dlo fwèt , é adan'y tini on gwounouyi ki ka najé alèz ay . Difé limé anba kannari la . Dlo la ka chofé ...

Rèstan-la

 

 

Dé Mo Kat Pawòl a William LYNCH (18/06/2006)

Dé mo kat pawòl a William LYNCH Mésié, Yéla tout moun ki kotésit asi bò a flèv James la, an lanné mil sètsan douz a bondié la . Avant tout byten , an ka di tout sé boug a Koloni a la virginie la, mèsi , padavwa zòt fè ...

Rèstan-la

 

 

Pouki nèg péyi mériken tini tousa lantwoupwiz (04/06/2006)

Pouki nèg péyi mériken tini tousa lantwoupwiz Lantwoupwiz a nèg péyi mériken ka fè tilyly an USA :épi 89 miliaw dola gannyé é + 45% a lantwoupwiz ww An ka tann kè moun ka di , an ki jan an péyi mériken sé nèg ...

Rèstan-la

 

 

Le 27 Mé , Ya bon banania an gwada (08/05/2006)

Le 27 Mé , Ya bon banania an gwada Alos ki tout moun ka touvé kè sa pa nowmal kè nèg péyi fwansé ka konmémowé pou pwoumyé fwa abolisyon a lèsklavaj é konmès a nèg épi on gwo manman kawnaval ki le cran ...

Rèstan-la

8-7-6-5-4-3-2-1

Partager cet article
Repost0
24 novembre 2008 1 24 /11 /novembre /2008 03:50

Dènyé Kamo asi K Nou Yé

Ka misyé konpwann (08/05/2006)

Ka misyé konpwann !! Apa pas ou ka pale kreyòl pou-w di mwen nou se fwè Si ...

Rèstan-la

 

 

Drapo gwadloup(02/04/2006)

NASYON GWADLOUP ...

 

 

PNSM (09/03/2006)

Pouki yo vlé fè moun sen mawten pasé pou rasis On manblo mò a sen mawten , lè-w vwè, pou li té rété on cous a moto y mété-y an lari la,men on boug a moto ki téka désann bon gaz pa vwè-y é on gwo bouwé ...

Rèstan-la

 

 

Ayiti : fo konstwi enstitisyon lwa peyi la (01/03/2006)

"AYITI Fo konstwi enstitisyon lwa peyi la [25/02/06] Pi gwo priyorite pwochen gouvènman ayisyen an se ap konstwi enstitisyon manman lwa peyi Dayiti prevwa yon fason pou kreye kondisyon pou tabli estabilite epi kreye kondisyon pou bizisman ...

Rèstan-la

 

 

Baraj Si Pon La Boucan (20/02/2006)

Baraj si Pon la boucan L' ...

Rèstan-la

 

 

VIV AYITI LIB (11/02/2006)

Rene preval téké soti an tèt a rézilta a éleksion pou vin pwézidan."LESPWA" ki sé non a pawti ay téké ni 68% a sé vwa la, dapwé sa on bon moun ay di. fo zot sav ki Préval ...

Rèstan-la 

 

 

Déclarasyon Inivèsèl a Dwa a Moun (07/02/2006)

DECLARASYON INIVESEL A DWA A MOUN [Preamble] Entwodiksyon Lè nou considéré kè, rikonésans a dinyité inéran a tout moun asi latè évè on dwa menm byten é inaliénab ka consisté on fondman a libèté, jistis epi lapè asi tout ...

Rèstan-la

 

 

10 ou 23 mé. (29/01/2006)

10 ou 23 mé le 30 janv 06 jacque chirac pwézidan a fwansé ka rousouvwè ...

Rèstan-la

 

 

Pwovèb kréyòl (28/01/2006)

Provèb kréyol Sa ki an bek pa an fal Sa ki atè sé pou chyen é chat La bayè ba bèf ka janbé Ravèt pa jen ni rézon douvan poul Si cochon té sav pouki yo ka nouri y,y paté ké jen manjé ...

Rèstan-la

8-7-6-5-4-3-2-1

Partager cet article
Repost0
23 novembre 2008 7 23 /11 /novembre /2008 23:04

Koloni gwadloup bitasyon a YO

kolonialis fwansé an liyannaj épi èsklavajis, ka Jéré koloni gwadloup kon  YOvo téka jéré bitasyon a yo an tan lèsklavaj. Ahak pas chanjé adan biten a Yo.

 
 malcolm--X.jpg

Adan on bik a pawòl, Malcolm X téka ouvè zié an nou asi ankijan an tan a lèsklavaj,  y té tini on kalité nèg ki té kapab  tchenbé fwè nèg a-y anba pwofitasyon a èsklavajis, yenki pou yo té gadé on ti tanpisouplè ki YOvo téka ba sé makak-la-sa.  Sé lavèt la-sa paté tini diniyté, sèl biten ki téka konté ba yo, sé gannyé yonn dé bannann an plis, é tchenbé on ti pouvwa mèt-la té ba ba yo anlè nèg

kon yo, pou pésa makaké mèt èsklavajis a yo. (Tini moun ki ka di, lè schoelcher té débaké an koloni Gwadloup épi dékrè a abolisyon a lèsklavaj, pou pésa sové on krazi a lonè a péyi fwansé,  sété sé menm kalité nèg-la-sa ki té mèt yo ansanm ansanm épi mèt èsklavajis a yo, pou té baré van a schoelcher. Yo fè tousa yo té pé pou té anpéché-y débaké asi ké-la.  Davwa Yo paté vlé pon évolisyon a istati a koloni èsklavajis la, pou yo paté pèd ti favè é pouvwa yo té ni asi nèg kon yo.)

Sé kalité nèg la-sa té kontan sitiasyon a yo,  é patéké chanjé systèm-la pou ahak. sété yo ki té plis kont abolisyon a lèsklavaj, é Sété yo osi ki té pwoumié lènmi a nèg mawon.

 

Mi sa X téka di nou :
 bwana.jpg

Adan on bitasyon, y té tini dé kalité nèg. Té tini nèg a kaz, épi té tini nèg a jaden. Nèg a kaz teka toujou véyé asi kò a mèt a-y.

Lè nèg a jaden téka èché kaskòd, nèg a kaz téka ponnyé-y pou té woumenné-y an jaden a

bitasyon a mèt a-y. Nèg a kaz téka fè sa, sé davwa y téka santi-y tini onlo valè an zyé a mèt a-y. padavwa y téka viv pi alèz a-y ki nèg a jaden. Y téka manjé pi bon manjé, y téka abiyé pi byen, y téka viv adan on pi bèl kaz. Y téka viv obò a mèt a-y , Adan kav-la,  an joupa-la. Nèg a kaz téka manjé menm manjé ki mèt a-y,  é y téka jous pòté vyé lenj a-y.  Y téka palé menm jan ki mèt a-y, épi menm lokans-la.

Nèg a kaz té enmé mèt a-y plis ki mèt a-y li menm. sé pouki y patéka vlé pon blès ba mèt a-y.

Siwvwè mèt-la tonbé malad, y téka di-y : " Kay tini mèt ? Nou malad ?"

Lè kaz a mèt a-y téka pwen difé, y téka pòté onlo mannèv pou étenn difé-la, davwa y patéké sipoté ki kaz a mèt a-y bwilé.

Y patéka sipòté ayen rivé bitasyon a mèt a-y, sé pouki y téka défann bitasyon-la plis ki mèt a-y menm.

Mi sé sa yo ka kriyé on nèg a kaz.

 
 negroslav

Men an bitasyon-la, té tini yonn dé nèg a jaden ki patéka aksèpté sitiasyon a yo. Yo téka rété adan vyé kaz an pay, sé nèg-la-sa téka pwan onlo gaz anba zongonn a èsklavajis a yo.

Sé yo ki téka pòté sé pi vyé rannyon a lenj-la.  Sé plis vyé kalité manjé-la sété ba yo.  San palé asi bon fwèt yo téka pwan anba jouk a pwofitan.

Sé nèg a jaden-la té hay mèt a bitasyon-la  toubòlman. An ka di zòt sa, yo té hay li menm.

Siwvè mèt-la té tonbé malad, yo téka pwiyé bondyé pou-y mò.

Si kaz a mèt-la téka pwan difé, yo téka mandé bondyé pou onlo van lévé pou pésa fè difé-la lévé pi mové é bwilé tout bitasyon-la.

 

Mi diférans-la ki tini-la antrè sé dé kalité nèg-la-sa.  é jodila ankò, nou tini an koloni gwadloup, nèg a kaz é nèg a jaden.

é menmsi sa vwé ki mwen gégé ka konsidéré mwen kon on nèg a jaden a bitasyon Gwadloup. on biten sèten, bitasyon la-sa, an péké mawon-y, men pisimé rété goumé pou déchouké tout dirigonflis é pwofitan a systèm plantokratik la-sa.

 

 

 Gégé ba knouyé overblog.com  

Partager cet article
Repost0